Ak zlyháme my, zlyhať môžu aj naše úvery

Nesplácané úvery predstavujú veľké bremeno nielen pre dlžníkov, ale aj pre samotné banky a celé národné ekonomiky. Banky majú menej peňazí na ďalšie požičiavanie, čo spomaľuje ekonomickú aktivitu a nutnosť odpísať nesplácané úvery zaťažuje bankové bilancie. Slováci sú však pri splácaní úverov zodpovední. Podiel zlyhaných úverov domácností postupne klesá už tri roky.

Pod zlyhaným úverom rozumieme taký úver, pri ktorom banka usúdi, že dlžník si pravdepodobne nesplní voči nej (alebo jej dcérskej, prípadne materskej spoločnosti) svoj záväzok, bez toho, aby prišlo napríklad k realizácii zabezpečenia. Alebo je dlžník v omeškaní s plnením svojho záväzku voči banke, alebo jej dcérskej, prípadne materskej spoločnosti viac ako 90 dní. Najčastejšou situáciou v praxi je
dlžník v omeškaní splácania úveru viac než 90 dní. Takéto pohľadávky sú označené ako zlyhané, no banka ich naďalej drží vo svojom portfóliu. Ďalej je na samotnej banke, či sa rozhodne na tieto pohľadávky vytvoriť opravné položky, a tým pádom si ich započítať do nákladov (čo bude znižovať zisk banky) alebo či pohľadávky odpredá. Napríklad spoločnosti, ktorá ich neskôr bude vymáhať.

Keď objem zlyhaných úverov dáme do pomeru ku celkovému objemu úverov, dostaneme takzvanú mieru zlyhania, ktorá vyjadruje, koľko percent zo všetkých úverov tvoria tie zlyhané. Tento ukazovateľ je monitorovaný nielen samotnými komerčnými bankami, ale aj centrálnou bankou. Rastúca miera zlyhania úverov je často dobrým predstihovým ukazovateľom, že sa na trhu niečo deje. Ku jej rastu dochádzalo napríklad aj v roku 2007, pred vypuknutím krízy a vo všeobecnosti má tendenciu rásť pred a počas každej významnejšej hospodárskej recesie.